Zásady správneho odberu vzoriek pre laboratórne testy.

V článku chceme poskytnúť prehľad zásad pre vzorkovanie materiálu pre rôzne laboratórne vyšetrenia. Práve nesprávny odber či uchovávanie vzoriek často spôsobuje nesprávny resp. nepresný výsledok laboratórneho testu, preto voľba vhodnej techniky a jej presné dodržanie významne šetrí čas a peniaze veterinárom aj chovateľom.

Vzorky pre mikrobiologické (bakteriologické) vyšetrenie.

Tekutý materiál ako krv, moč, hnis, spútum a i. odoberáme do sterilných nádob v dostatočnom množstve t. zn. aspoň 1 ml (pre sérologické vyšetrenie 3 -5 ml krvi). Dôležité je aby boli nádoby tesne uzavreté. To isté platí pre tuhý materiál (tkanivá, trus). Materiál by mal byť reprezentatívny t. zn., trus priamo z rekta, stredný prúd moča, zmenené časti tkanív, zoškraby z okrajových línií dermatomykotických zmien a pod.

Pre odber menšieho množstva materiálu alebo odber z problémových oblastí tela, slúžia tampóny (výterovky), ktoré môžu byť bez alebo s transportným médiom. Výterovky môžu byť od najjednoduchších vatových tampónov bez aktívneho uhlia po špeciálne materiály s vysokou absorpčnou schopnosťou.. Suché tampóny bez transportného média je nutné pred použitím namočiť v sterilnom fyziologickom roztoku (alebo aqua pro inj.) aby sa zabránilo vysychaniu a odumieraniu baktérií počas uchovávania a transportu. Preto sú výhodnejšie tampóny s transportným médiom, ktoré zabezpečuje prostredie pre prežívanie širokého spektra mikroorganizmov bez ich množenia.. Tieto tampóny netreba pred použitím zvlhčovať. Obvykle sa používa médium podľa Stuarta, Amiesa alebo Caryho a Blaira. V podstate je možné použiť ktorékoľvek z týchto médií. Stuartova pôda obsahuje ako pufer glycerolfosfát a Amiesova pôda obsahuje namiesto toho anorganické fosfáty. Sú vhodné pre všetky výtery, avšak pre rektálne je vhodnejšia pôda podľa Caryho a Blaira nakoľko zabezpečuje efektívnejšiu ochranu salmonel a šigel.

Vo všeobecnosti platí, že materiál pre mikrobiologické vyšetrenie je potrebné dopraviť do laboratória čo najskôr a každé oneskorenie znižuje záchyt najmä kultivačne náročných mikroorganizmov. V tabuľke č. 1 uvádzame podmienky uchovávania vzoriek pre bakteriologickú kultivačnú diagnostiku pričom uvedené doby treba chápať ako maximálne pre zachovanie objektivity laboratórneho výsledku. .        

Pri použití tampónov s transportným médiom sa odporúča uchovávať vzorky pri izbovej teplote a len v prípade oneskorenia odoslania nad 12 h ich možno skladovať pri chladničkovej teplote, no nie dlhšie ako 24 h. Suché tampóny (bez transportných médií) sa doporučuje používať iba pri možnosti transportu do 3 h. Materiál pre bakteriologické kultivácie sa nesmie zmrazovať!

TAB 1 Odber a uchovávanie vzoriek pre mikrobiologické vyšetrenie.

Krvné vzorky .

Pre sérologické vyšetrenie (stanovenie protilátok).

Pre stanovenie protilátok v krvi sa používa sérum po vyzrážaní krvného koláča. Preto sa krv musí odobrať v dostatočnom množstve (3 – 5 ml) bez použitia antikoagulačných látok (heparín, citrát sodný, EDTA a pod.). Sterilita z hľadiska sérologického výsledku nie je limitujúca, ale má vplyv na skladovateľnosť vzoriek. Optimálne je krv nechať vyzrážať a do laboratória odoslať čisté sérum. Tým sa vyhneme hemolýze, ktorou sa do séra uvoľní hemoglobin a takéto vzorky často nie je možné vyšetriť. Krv sa skladuje pri chladničkovej teplote nie dlhšie ako 48 h, čisté sérum je možné skladovať aj dlhšie.

 Pre biochemické vyšetrenie.

Pre väčšinu parametrov biochemických profilov vrátane hematologického, je potrebná plná krv (nezrazená), preto sa používajú pri odbere antikoagulačné látky. V tabuľke č. 2 uvádzame jednotlivé druhy antikoagulancii a ich koncentrácie v krvi ako aj vhodnosť použitia pre jednotlivé požadované stanovenia.

TAB 2. Použitie antikoagulačných látok pre biochemické krvné testy z krvi (Kraft a Durr, 1999)

Vzorky pre histologické vyšetrenie.

Pri odbere a spracovaní vzoriek pre histológiu záleží na požadovanom vyšetrení. Vždy je však najlepšie dodať čo najčerstvejší materiál (najlepšie do 2 hodín). V prípade imuno-histologických metód detekcie rôznych antgénov (napr. detekcia vírusu besnoty) nie je zásadná zachovaná štruktúra tkaniva, preto je možné vzorky zmrazovať čím sa predĺži ich použiteľnosť. Pri požiadavke klasického histologického preparátu zameraného na štruktúru tkaniva (degeneratívne zmeny a pod.) je zmrazovanie nemožné a preto je nutné vzorku dopraviť hneď po odbere do laboratória alebo ju fixovať formalínom.

Vzorky pre vyšetrenie metódou PCR.

PCR metóda sa dá použiť pre detekciu baktérií aj vírusov z akéhokoľvek biologického materiálu bez požiadavky životaschopnosti detekovaných mikroorganozmov. Aj tu však platí pravidlo, že čím je materiál čerstvejší, tým je záchyt patogéna lepší. Vzorky je pritom možné zmraziť (niekedy uvádzaný zákaz zmrazovania nie je opodstatnený). Pre túto metódu je však limitujúce použitie niektorých chemikálií, ktoré pôsobia ako inhibítory polymerázy a tým znemožňujú analýzu. Sú to predovšetkým formalín, hepaín a citrát sodný. Preto vzorky krvi musia byť ošetrené iným antikoagulačným prípravkom (napr. EDTA viď Tab. č. 2). Ako inhibítor pôsobí taktiež hemoglobín, preto je vyšetrenie z hemolyzovanej krvi problematické.

Literatúra.

Maďar R. , Podstatová R. (2006) Manipulace s biologickým materiálem, Medicína pro praxi 4, 201-202

KraftW., Durr U. (1999) Klinická laboratórna diagnostika vo veterinárnej medicíne, H&H Bratislava 2001, 16

Transportný výterový tampón (Stuart)

Odberová súprava na trus